martankaxy

Wow… After I jumped, it occurred to me: Life is perfect, life is the best. It’s full of magic and beauty… opportunity and television... and surprises, lot of surprises, yeah. And then there’s that stuff that everybody longs for but they only really feel when it’s gone. All that just kind of hit me. I guess you don’t really see it all that clearly when you’re... you know... alive.

Keď som ťa posledný krát prezvonila, práve som vchádzala do kúpelne. Vydrhla a napustila som si vaňu horúcou vodou a schúlila som sa v nej akoby to bolo tvoje náručie. Tá predstava ma však velmi rýchlo prehriala a tak som si pustila cez sprchu vlažnú vodu a pomali som si ňou prechádzala po tele.

... Bolo to veľmi príjemné a ja som nechcela prestať, ale predsa len mi trošku prekážala prítomnosť tvojich kolegov, tak som ťa poprosila, či by sme sa nemohli presunúť niekam, kde budeme mať vačšie súkromie ...

"Ľudia, ktorí nemôžu žiť jeden bez druhého, často zistia, že nemôžu žiť ani jeden s druhým ."‎

"Všichni totiž vědí naprosto přesne, jak mají žít druzí. Zato nikdy nevědí, jak mají žít oni sami." (Paulo Coelho)

Before you start judging my life, try to walk in my shoes, visit my past, feel my tears, experience my pain, experience my joy, go year by year through my life, stumble on every stone I stumbled on. Pick yourself up each time and go further... just like I did. Only then you can judge my actions and claim that you know me!....

"Tento príbeh je pravdivý. Pretože pravda neexistuje. Len mi chceme, aby bola." (Niňo Ďurech)

Keď sa vydala na cestu, bola už tma. Rada šoferovala po tme. Nič ju nerozptilovalo. Mohla sa ponoriť hlboko do svojho vnútra, do svojich myšlienok, z ktorých ju vytŕhali len svetlá akolo idúcich aut...

...Orgazmus prešiel celým mojim telom. Bolo to úžasné. Neprestal ma hladiť a ja som už po chvíľke chcela všetko mu oplatiť....

Kráčal ticho s hlavou sklonenou. Mysel mal prázdnu. Stále nemohol uveriť tomu, čoho svetkom sa pred chvíľou stal. Chcel to niekomu povedať no nemohol.

Srdce mi ide vyskočiť z hrude a vôbec neviem čo mám robiť...

Zahnívam zaživa.

... Rada sa na neho pozerala. Nepotrebovala viac, len ho pozorovať. Páčilo sa jej, ako sa stretajú ich pohlady. Bavilo ju to, ako si ju premeriaval, keď išla okolo ...

Čo ma mrzí je, že som svojimi slovami mnohokrát veľmi ublížila mojim rodičom. Teraz viem, že si vôbec nezaslúžili čítať tie riadky

J. Werich: Niekto má tú úžasnú schopnosť byť priateľom.

"Nikdy neľutuj to čo si spravil, lebo v tú chvíľu si si to tak prial..."