A včera? Sedela na pláži a vtedy prišiel. Nečakala, že sa ukáže. Tento rok ho ešte nevidela. Myslela, že sa ani neukáže a zrazu tam bol. Nezbadal ju. Vyzliekol sa do plaviek a vbehol do vody. Bolo to ako v spomalenom filme. Ponoril sa do vody a keď vychádzal, kvapky vody sa liali po jeho tele. Po jeho prsiach a kocočkách na bruchu, po obrovských stehlach a nádherne vypracovanych rukách. Tie ruky mala najradšej. Mala pocit, že keby ju zobral do náručia, už by ju nikdy nepustil. Potom si prehrabol vlasy, aby si ich vysušil a sadol si. A ona pozorovala každý sval na jeho chrbte. Bol stelesnením boha a ona neverila, že niekto taký existuje. Že to nie su len zabery z filmu.
Rada sa na neho pozerala. Nepotrebovala viac, len ho pozorovať. Páčilo sa jej, ako sa stretajú ich pohlady. Bavilo ju to, ako si ju premeriaval, keď išla okolo. Cítila jeho rontgenový pohľad. Občas sa pri nej zastavil a poznamenal dáku poznámku. A občas sa dokonca odvažil, keď išiel okolo, nežne sa jej dotknuť a pohladiť ju tak, aby to nikto nevidel. Stačilo jej to. Nechcela sa s ním stretávať. Bála sa, že by sa jej názor na neho zmenil. Že by sa ich stretávaním všetko pokazilo. Nikdy nevidela a nepoznala niekoho ako bol on a nechcela, aby sa to zmenilo. Takto mala vždy zadné vrátka. Vždy tam bol niekte niekto komu sa páčila a komu sa zdala neuveriteľne sexi aj keď bola stovky kilometrov vzdialená....
Komentáre