16.10.2010 : Srdce mi ide vyskočiť z hrude a vôbec neviem čo mám robiť. Ani vlastne neviem, čo si mám myslieť a o čom mám vlastne rozmýšľať, V hlave mám neuveriteľný kľud. No ale srdce, to bije tak silno, že mám pocit, že to už dlho nevydrží. Neviem, či mi niekedy bilo tak silno.
Dnes mal môj priateľ položenú hlavu na mojej hrudi... Otočil sa tvárou ku mne a povedal:" Ľubim ťa."
Usmiala som sa: " Aj ja teba"
Pozrel sa mi do očí a povedal: " Ja viem, že ty mňa už nie." Jediné čo ma v ten moment napadlo bolo... Že by to bol ten dôvod? Že by to bolo to, čo mi chce moje srdce povedať? Je to ten najúžastnejší muž akého som kedy stretla. Je jemný a milý. Robí všetko čo mi vidí na očiach. Nie nemyslím si, že by to bolo ono. Ja cítim, že ho stále ľúbim. Myslím, že sa mi srdce len snaží povedať, že aj napriek tomu, že ho ľúbim, je čas ísť ďalej. Ísť a splniť si sny...
15.10.2010 : Niekedy sa stavajú veci, ktoré neviem ani sama identifikovať. Pačia sa mi, no viem, že ich nesmiem nikdy a za žiadnu cenu prezradiť. Ublížili by človeku, ktorého milujem najviac. No nemal by práve tento človek vedieť o mne všetko? Nemal by ma práve on poznať v každom svetle môjho ja? A ak to tak nie je, je to naozaj ten, s kým by som mala chcieť byť do konca života? Bol by vôbec niekto schopný milovať ma takú aká som aj s týmito tajomstvami? Jednoducho, nezištne a bez toho, aby mu to ubližovalo? Alebo som možno len nestretla človeka, pred ktorým by som ich jednoducho nemusela mať a prežívať... Tak prečo potom milujem práve tohto človeka a prečo si bez neho neviem predstaviť svoj život? Alebo viem? Priateľka si dala do profilu citát: " Ľudia, ktorí nemôžu žiť jeden bez druhého, často zistia, že nemôžu žiť ani jeden s druhým." Tento citát ma zasiahol presne tam kam asi mal... Na to predsa citáty sú. A ja začínam mať pocit, že to je presne to čo sa medzi nami deje. Viem, že ho nechcem stratiť, a viem že mu nechcem ubližovať. Ale o tom by mal asi rozhodnúť on sám. Prečo vy ľudia musíte mať také šialené pravidlá... Máte radi, keď sa vám ubližuje?
13.10.2010 : Už dávno viem, že nie som z tohto sveta. A veci, ktoré sa mi v živote dejú, sú toho len dôkazom. Občas sa mi dostane do rúk kniha, alebo niečo a ja sa poteším, lebo vidím, že nie som sama. A že odpovede na tie isté otázky hľadajú na zemi aj iný mimozemšťania...
Komentáre